Obdobie rakúskych a uhorských známok (28.10.1918 – 31.01.1920)

Pred vznikom Československa platili na jeho území známky dvoch štátnych útvarov a to Rakúska v Čechách a na Morave a Uhorska na Slovensku. Ako dočasné riešenie, bolo po vzniku Československa zákonom č. 11/1918 Sb. ustanovené používanie dovtedy platných, rakúskych a uhorských známok. V čase do vydania prvej československej známky, t. j. od 28. 10. 1918 do 17. 12. 1918 sú tieto známky označované ako predbežné. Tie isté známky sa potom až do oficiálneho ukončenia ich platnosti, t. j. od 18. 12. 1918 do 28. 02. 1919 nazývajú súbežnými. Výnimočne boli provizórne použité aj po tomto dátume, ako dôsledok nedostatku československých známok na niektorých poštách, takže poštou boli, až do ich definitívneho zákazu osobitným výnosom pre známky k 26. 07. 1919 tolerované.

Ako dobový doklad hektických udalostí a nie úplne jasne definovaných pravidiel vznikali v začiatkoch existencie Československa aj rôzne „polooficiálne“, alebo úplne súkromné lokálne známky, prípadne pretlače, zhotovené väčšinou na rakúskych a uhorských, ale aj na iných (ruských) známkach, ktoré boli na zásielkach dané aj k poštovej, alebo úradnej preprave a pošta ani úrady ich z takejto prepravy nevylúčili. V literatúre sú označované ako revolučné, prípadne vojenské.

Po ukončení platnosti rakúskych a uhorských známok boli ich zásoby odvedené Hospodárskej ústredni v Prahe, ktorá ich odovzdala do tlačiarne A. Haasa v Prahe, kde boli pretlačené pretlačou POŠTA ČESKOSLOVENSKÁ 1919.  Napriek rôznej funkcii pôvodných známok, mohli byť známky s pretlačou používané len ako výplatné.

Pre účely poľnej pošty v Rusku boli, resp. mali byť použité ruské známky, prípadne známky vyrobené v Rusku (a ich pretlače).